Odpočúvanie, podozrivé vzťahy medzi politikmi a biznisom, zlyhanie polície, čudné správanie médií. Škandál, ktorý musí v Anglicku riešiť mediálne impérium Murdochovcov, je v mnohých bodoch podobný domácej Gorile. A hoci medzi prípadmi je aj mnoho zásadných rozdielov, Slovensko by sa mohlo inšpirovať aj spôsobom, akým sa rieši britská kauza.
Keby teda parlament práve nehlasoval o dôvere v pána s kolou, opozícia nebola rada, že má celú vec za sebou, námestia nestáli vyprázdnené a voliči sa nepripravovali na minimálne štyri roky so Smerom. No, berme povolebné obdobie ako čas, keď je ešte povolené snívať o usmievavom premiérovi, Kaliňákovi plánujúcom očistu spoločnosti v centrále Aliancie Fairplay a vôbec krajších zajtrajškoch.
Podstatou anglickej odpovede na aféru, ktorá sa začala podozreniami z odpočúvania, je špeciálny vyšetrovací výbor zložený z expertov nezávislých od politiky.
Zákon, ktorý umožňuje vytvárať takéto skupiny, má pár strán a nič v nich nebráni tomu, aby nemohol platiť aj u nás. Tribunál síce nemôže konštatovať niečiu vinu či nevinu, ale kto si ešte dnes nahovára, že by Gorila mohla mať nejakú trestnú koncovku?
Pavol Rusko obvinený zo slabej propagácie vládnej webovej stránky a notárka podozrivá v prípade vydržania pozemku, ktorý neskôr kúpil Jirko Malchárek – toto bude asi typ veci, ktoré môže s obrovským časovým odstupom a chýbajúcimi zákonnými odčúvaniami reálne riešiť polícia. Navyše paralelná práca ďalších ľudí na tej istej veci by jej nijako nestála v ceste.
Najmä by pre naše potreby nateraz postačovalo aj to, čo je hlavným cieľom anglických vyšetrovacích výborov – vypátrať pravdu a prísť s odporúčaniami, čo robiť.
Na stole je niekoľko jednoduchých, ale dôležitých otázok: Sú zverejnené spisy naozaj dokumentmi SIS a verným opisom reality? Aký je u nás rozsah politickej korupcie? Ako je možné, že sa napriek jej pravdepodobne obludným rozmerom nikdy nič nevyšetrilo? Ako je možné, že tajné služby dopustia takýto rozsiahly únik informácií? Kto zneužil materiál v období pred voľbami a s akým cieľom? Postavili sa novinári k dokumentu správne? Ak by sme poznali čo i len časť odpovedí a, nedajbože, ešte aj dostali súhrn rád, ako stav zlepšiť, dalo by to celej Gorile aspoň nejaký zmysel. A určite by to bol lepší výsledok, ako bude to nič, ku ktorému sa niekedy o pár rokov zrejme dopracujú vyšetrovatelia v rámci klasického trestného procesu.
Anglický model má aj ďalšie dve výhody – minimálne väčšia časť konania je verejná a výbor má vopred daný termín, dokedy musí byť s prácou hotový. Divák by tak aspoň uvidel, ako vlastne vyzerá Anna Bubeníková, a vedel by, kedy príde nejaká koncovka kauzy. Takto si môžeme byť v podstate istí, že jediný rezultát prišiel 10. marca.
